Veľakrát som sa už stretla s tým, že naozajstní filantropi prejavujú svoju lásku k blížnemu nenápadne a potichu a vôbec nestoja o obdiv ani popularitu. Je však na tých, ktorí ich prežili, aby nezabúdali a šírili posolstvo, ktoré tu títo ľudia zanechali – pokoj, nádej a lásku, lásku najmä v jej najvzácnejšej forme – lásku k deťom. Hovorí sa, že ak chce byť človek úspešný v oblasti, ktorú si zvolil, mal by nasledovať tých najúspešnejších ľudí v tejto oblasti. Ako však nasledovať tých, o ktorých sa vôbec nevie, alebo sa vie len žalostne málo?
Mala som to šťastie, že pri štúdiu rôznej literatúry, ktorá ma zaujíma som narazila na maliarku Frideriku „Friedl“ Dicker-Brandeisovú - (1989 Viedeň – 1944 Auswitz – Birkenau) – umelkyňu a výtvarnú pedagogičku, študentku teoretika farieb Johanna Ittena.
Žila v Čechách a v roku 1942 bola deportovaná do Terezína, kde tajne organizovala výtvarné aktivity s väznenými deťmi. Detské obrazy boli po vojne vystavované na mnohých miestach na svete. Tieto obrazy sú dnes vystavené v Židovskom múzeu v Prahe. Viac si môžete pozrieť tu:
https://www.jewishmuseum.cz/pamatky-a-expozice/expozice/detske-kresby/
Prostredníctvom kresieb sa deti učili porozumieť svojim emóciám a okoliu. V tejto otrasnej dobe deti potrebovali aspoň v imaginárnom svete bezpečné miesto, nádej či krásu na mieste, kde na ne číhala smrť, násilie, ponižovanie, agresivita, bolesť a odlúčenie od najbližších. Autorka knihy Základy arteterapie Jaroslava Šicková – Fabrici uvádza otrasnú terezínsku bilanciu detí, s ktorými „Friedl“ kreslila – zo 660 detí neprežilo holokaust 550. Napriek deportácii sa maliarke podarilo dať kufre detských kresieb svojej spolupracovníčke, kresieb bolo 4500.
Video si môžete pozrieť tu:
https://www.youtube.com/watch?v=rjr86MZm_nQ
Česť jej pamiatke ♥